Anatómia
Rôzne druhy dorastajú do rôznych veľkosti od niekoľkých centimetrov až do dvoch metrov. Korytnačky sú chladnokrvné živočíchy, čo znamená, že teplota ich tela sa mení podľa okolitého prostredia.
Hlava
Oči väčšiny suchozemských korytnačiek smerujú dole na predmety pred nimi. Korytnačky vidia pravdepodobne veľmi dobre v tme, a to vďaka neobvykle vysokému počtu tyčiniek v sietnici oka. Cez deň vidí naopak zle, pretože sú farboslepé a majú veľmi slabú zrakovú ostrosť. Naviac nedokážu plynule sledovať pohybujúcu sa korisť. Táto schopnosť je obyčajne vyhradená len predátorom. Korytnačky majú skostnatený zobák, čeľuste používajú na hryzenie a žuvanie potravy. Miesto zubov je horná aj dolná čeľusť pokrytá rohovitými výčnelkami. U mäsožravých korytnačiek sú kvôli chytaniu potravy obvykle ostré, u bylinožravých korytnačiek bývajú vrúbkované, čo im pomáha pri žuvaní veľmi tvrdých rastlín. Pri prehĺtaní potravy používajú korytnačky jazyk, avšak na rozdiel od ostatných plazov ho nemôžu vystrčiť a chytať s ním potravu.
Pancier
Horna časť panciera sa nazýva karapax, spodná časť plastrón a dohromady sú spojené po stranách tzv. mostami. S pancierom je telo korytnačky pevne spojené chrbticovými a rebrovými kosťami, čo v dôsledku znamená, že korytnačka nemôže zo svojho panciera vyliezť. Vonkajšia časť panciera je väčšinou pokrytá štítovými doštičkami z keratínu, niektoré druhy majú pancier krytý len silnou kožou. Tvar panciera nám veľmi napomáha pri zisťovaní spôsobu života korytnačky. Značná časť suchozemských korytnačiek má veľký a ťažký pancier kupolovitého tvaru, ktorý znemožňuje predátorom uchopiť ho do čeľustí a rozdrviť. Farba panciera sa veľmi rôzni, ale obvykle je to čierna, hnedá a olivovo zelená. Niektoré druhy majú na pancieri aj červené, oranžové, žlté alebo šedé bodky, linky alebo nepravidelné škvrnky.
karapax
plastrón
Koža
Vonkajšia strana panciera je súčasťou kože, kedy každá štítová doštička zodpovedá jednej modifikovanej šupine. Zbytok kože je tvorený omnoho menšími šupinkami, podobne ako u ostatných plazov.Suchozemské korytnačky tiež zvliekajú kožu, ale tá sa oproti vodným korytnačkám nikdy neodlupuje a vrství sa do hrubých „kopčekov“, ktoré majú podobu letokruhov.
Končatiny
Suchozemské korytnačky sú známe svojim pomalým tempom pohybu, ktorý je zapríčinený jednak ich ťažkým a veľkým pancierom a jednak relatívne neefektívnym spôsobom postavenia končatín, ktoré sú roztiahnuté do strán ako u jašteríc.
Rozmnožovanie
Samica kladie jedno až tri vajca do vyhrabanej jamky v piesku. Vajcia znáša a potom zahrabáva obvykle v noci. Vajcia sú ponechané bez dozoru a podľa druhu za 60 - 120 dní sa liahnu mláďatá. Veľkosť vajíčka závisí na veľkosti matky a možno ho odhadnúť podľa otvoru kloaky medzi karapaxom a plastrónom. Plastrón u samice má viditeľný vrub pod chvostom, čo uľahčuje prechádzaniu vajca. Po skončení inkubačnej doby už majú mláďatá zub, aby sa vymanili zo svojej škrupiny. Mladé korytnačky často vyžadujú viac živín ako dospelí. Je bežné, že mláďatá bylinožravých druhov jedia červy alebo larvy hmyzu kvôli proteínu.
zdroj: www.wikipedia.org
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára