Druhy

Existuje veľmi veľa druhov suchozemských korytnačiek, avšak ja spomeniem iba tie, ktoré sa u nás najčastejšie chovajú.


Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni)

Jej prirodzené životné prostredie je v južnej Európe. Dorastá 20 cm, v prírode sa vyskytujú aj väčšie jedince. Karapax má žlto-hnedé alebo hnedo-čierne zafarbenie, ktoré sa môže meniť pri dlhodobom pobyte vo vonkajšom prostredí. Je obľúbená pre svoju aktivitu a pomerne nenáročný chov.Korytnačka zelenkastá sa dožíva 60-80, podľa niektorých prameňov 50-100 rokov. Pohlavie možno u korytnačiek spoľahlivo určiť až v šiestich, obvyklejšie až v desiatich rokoch. Rozšírená je predovšetkým v oblasti Grécka, balkánskych štátov (až po Dunaj). Niektoré poddruhy žijú v Taliansku, na Baelároch, Korzike, Sardínii, v južnom Francúzsku a východnom Španielsku (v tzv. katalánskych krajinách). Má rada volné stepné krajiny zarastené kry, ktoré poskytujú dostatok tieňa, s množstvom kamenia. Rada sa schováva, a aj keď je aktívna cez deň, z úkrytu vylieza radšej za šera, pretože jej horúco nesvedčí. Tiež vo vonkajšom výbehu sa snaží vždy nájsť tieň a bezpečný úkryt, kde by sa mohla skryť.

Korytnačka širokoštítová (Testudo marginata)
Tento druh väčšinou žije v Grécku, Taliansku, na Balkáne. Je to najväčšia žijúca korytnačka v Európe, môže vážiť až 5kg a meriať 35 cm. Sfarbenie je od kompletne čiernych jedincov až po svetlejších v podobe béžových fľakov na karapaxu. Chov je takmer bezproblémový. 

Korytnačka stepná (Testudo horsfieldii)
Patrí k často chovaným druhom, avšak nežije v Európe. Jej domov leží na západnom okraji Ázie. Korytnačka stepnú možno identifikovať jednak podľa takmer okrúhleho a na vrcholu plochého karapaxu, jednak podľa počtu prstov na nohách, má totiž len štyri prsty, ktoré sú až k pazúrom zrastené. Ďalším typickým znakom je piesková farba karapaxu s výraznými čiernymi znakmi. Samička dorastá asi 20 cm, samček 16 cm. Samička je oproti samcovi väčšia a má kratší chvost. Oproti balkánskym korytnačkám ako je korytnačka zelenkastá je širšia, viac hrabe a viac vydrží. Je aktívna cez deň, je veľmi čulá a rada hrabe a šplhá. Samci sú agresívny voči samcom iných druhov korytnačiek, aj v prípade, že sú trikrát väčší. Kope podzemné chodby dlhé až 12 m, preto musí byť jej vonkajší výbeh zaistený aj proti úniku pod zemou.

Korytnačka žltohnedá (Testudo graeca)
Vyskytujúca sa od južnej Európy po Stredný východ a v severnej Afrike (Maroko, Líbya, Egypt). Dosahuje veľkosti až 30 cm, u niektorých jedincov aj viac. Je veľmi podobná korytnačke zelenkastej, ale je trochu menej nazelenalá. Táto korytnačka má na okraji karapaxu (vrchná časť panciera) nad chvostom len jeden štítok, to ju odlišuje od korytnačke zelenkastej. Tá tam má štítky dva. Na stehnách nôh má ostrohy. Nad chvostom väčšinou nemá rozdelený nadchvostový štítok, ktorý je u iných druhov korytnačiek rozdelený. Na pancieri nad hlavou má znateľne vyobrazenú mašľu. Pohlavie korytnačky nemožno určiť hneď po narodení, ale zhruba okolo piatich rokov.

Korytnačka leopardia (Geochelone pardalis)
Je veľká a vzhľadovo veľmi atraktívna korytnačka pochádzajúca z výchove a južnej časti Afriky. Patrí medzi väčšie korytnačky, väčšinou dorastá v dospelosti 40 - 70 cm. Chov náročný na podmienky a aj finančne.

zdroj: www.wikipedia.org